Ekonomickí utečenci z východu

Autor: Eduard Adamčík | 22.6.2015 o 15:46 | Karma článku: 11,54 | Prečítané:  5763x

Necelých 800 utečencov z tretieho sveta sa nám zdá ako neuveriteľná hrozba, pritom desaťtisíce Slovákov, ktorí boli za posledné dve desaťročia nútení nedobrovoľne opustiť svoje rodné mestá či obce vládu vôbec nezaujíma. 

Katka je štyridsiatnička z Košíc. Býva tam už 3 roky, predtým 16 rokov strávila v Českej republike. Pochádza z obce pri Bardejove. Prvé 3 roky pracovala   cez pracovnú agentúru 16 hodín denne. Dnes má v Košiciach relatívne dobrú prácu. Počas tých 19 rokov chodila domov minimálne jedenkrát za tri mesiace. Nikdy neopustila myšlienku vrátiť sa do rodnej obce. Sama to však považuje za málo pravdepodobné. Nájsť si ako tak platenú prácu v okolí Bardejova je takmer nemožné. Jej brat už v Českej republike ostal natrvalo, jeho deti tam študujú na vysokých školách. Už nikdy sa nevráti domov.

Lukáš pochádza z Trebišova a má 29 rokov. Spolu so Zuzanou z Lučenca sa spoznali na vysokej škole v Bratislave. Sú čerství manželia, obaja pracujú a spácajú 220 000 € hypotéku za byt. Dieťa? So smiechom Zuzana reaguje, že najskôr o päť až šesť rokov. Ekonomika nepustí. Čo z toho, že Lukáš má možnosť bývať v Trebišove vo vlastnom dome po rodičoch. Neuživili by sa.

Gabika z Košíc odišla do Anglicka pred ôsmimi rokmi. Robila barmanku a chodila do školy. Dnes robí v jednej z najväčších bánk na svete – priamo v Londýne bezpečnostnú anylitičku. Kúpila si byt Košiciach a rada by sa tu vrátila. Po každej návšteve Slovenska jej nadšenie pre návrat ochabne. Kvalita služieb – tých štátnych i súkromných jej vyráža dych. Byt dala do prenájmu a návrat odložila ešte o pár rokov.

Takýchto prípadov sú desaťtisíce.

Východ a juh Slovenska sa dramaticky vyľudňuje. Už teraz tam chýba jedna generácia – terajších tridsiatnikov a štyridsiatnikov. Tá aktuálna sa tam už nevráti. Malá šanca zamestnať sa, celková úroveň života počnúc zdravotnou starostlivosťou a končiac kultúrou je na nízkej úrovni. Mladí ostávajú v miestach svojho štúdia, alebo odchádzajú do zahraničia s vidinou toho, že sa jedného dňa vrátia do svojich rodísk a budú svoje deti vodiť po miestach, kde vyrastali oni. Terajšia realita im to však takmer nikdy neumožní.

Na východe a juhu Slovenska vzniká skanzen, kam ľudia chodia na víkendy raz do mesiaca. Je to začarovaný kruh – nedostatok práce, nízke mzdy, nemožnosť rozbehnúť podnikateľské projekty z dôvodu nízkej kúpyschopnosti obyvateľstva. Nezáujem investorov kvôli chýbajúcej infraštruktúre a už i nedostatku pracovnej sily. Čínske obchody v historických centrách okresných miest, opustené fabriky a prázdne priemyselné parky. Mnohí sa vrátia, pobudnú doma dva tri roky a vracajú sa späť do zahraničia či veľkého mesta.

Úspešný príbeh Slovenska nie je všade vidno. Naopak, na východe či juhu Slovenska sa situácia z roka na rok zhoršuje. Zlatým klincom bolo odloženie výstavby južnej trasy diaľnice na rok 2050. Vláda SMERu rezignovala na pomoc regiónom a „istoty“ už spočívajú iba vo výškach dôchodkov a sociálnych dávkach. Narýchlo ohlásené okopírované opatrenia už situáciu nezachránia. Za 4 roky SMER neurobil pre regióny vôbec nič.

Ak stojí pred budúcou vládou jedna kľúčová výzva, tak je to rozbeh zanedbávaných regiónov. Návrh presunúť štátnych tajomníkov priamo do regiónov bratislavská kaviareň ústami Richarda Sulíka ostro odsúdila. Ľudia na východe či juhu sa z makroekonomických poučiek a sľubov, ktoré počúvajú už pekných pár rokov nenajedia a rast ekonomiky za posledných 10 rokov nepocítili vôbec, skôr naopak.

Presun štátnych tajomníkov je nielen praktické opatrenie, je i symbolom pre obyvateľov Abova, Spiša, Šariša, Zemplína či Novohradu, že štát konečne so všetkou vážnosťou začne riešiť ich problémy. Politika nemôže byť len o grafoch či tabuľkách – a keď v nich niečo nesedí, tak to nebude realizované. Politika musí byť i o symboloch pre ľudí, symboloch, ktoré im jednoznačne ukážu záujem ich vlastného štátu riešiť ich problémy.

Ako vyčíslime hodnotu zanedbávaného regiónu? Straty, ktoré vznikajú vyľudňovaním východu a juhu nie sú len ekonomické, ale i kultúrne, sociálne, je za nimi množstvo ľudských príbehov a celkovo sa nedajú merať peniazmi. Lučenec, Spišská Nová Ves, Michalovce či Svidník sú v mnohých ohľadoch rovnako výnimočné a dôležité pre Slovensko ako Trnava, Skalica či Bratislava.

Východ či juh Slovenska sa postupne musí stať rovnako dobrým miestom pre život, ako Bratislava, Košice či Záhorie. Lepšie podmienky pre investorov, pozitívna diskriminácia na úkor bohatších regiónov, tlak na prioritnú dostavbu infraštruktúry, relokácia eurofondov – to všetko budú opatrenia, ktoré nasledujúca vláda bude musieť vykonať, aby sa z niektorých kútov Slovenska, kde sa ľudia dokázali po stáročia uživiť, nestali prírodné rezervácie či skanzeny, kde líšky dávajú dobrú noc.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?